Smer Košice
V predvianočnom období, 13.decembra 2016 o 14.hodine, autobus s päťdesiatkou členiek nášho OZ vyráža do metropoly východného Slovenska, ktorá bola cieľovou stanicou tejto kultúrno-poznávacej akcie.
Mesto Košice, s titulom Európske hlavné mesto kultúry 2013, láka našich aj zahraničných turistov.
Nálada v autobuse bola družná, neoficiálnou sprievodkyňou našej turistickej skupiny bola pani Horaničová, ktorá v Košiciach prežila svoje vysokoškolské roky života. Už počas cesty nam poskytla informácie zo súčasnosti aj histórie mesta.
Mesto má rozlohu 243 km2, žije v ňom okolo 240 tisíc obyvateľov. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Slovenska. Priemerný vek obyvateľov mesta je 35,13 roka. Košiciam preto patrí prívlastok mesto mladých.
Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje deväť fakúlt Technickej univerzity Košice, štyri fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.
Hlavná ulica je 1,2 km dlhá Mesto dýcha históriou. Dominanty ako Dóm sv. Alžbety, divadlo, Urbanova veža či park so spievajúcou fontánou sú neprehliadnuteľné a dodávajú centru Košíc svojráznu atmosféru.
Dóm sv. Alžbety je najväčšia gotická katedrála v Európe a zároveň najväčší kostol na Slovensku. Ako už napovedá jeho názov, zasvätený bol sv. Alžbete Uhorskej (Durínskej). S jeho stavbou sa začalo v 14. storočí, okolo roku 1380, rozdelená bola na viacero etáp a dokončená bola až v roku 1508. Okrem impozantného exteriéru ukrýva katedrála aj vzácny interiér, o čom nás presvedčila samotná prehliadka.
Kalendárny, ale aj kultúrny rok 2016 v Košiciach sa v čase našej našej návštevy pomaly blížil ku svojmu vyvrcholeniu v podobe Vianočných trhov. Podľa programu ich pred Auparkom zahájil celebritne Milan Lasica. Ďalšie dni bol v ponuke bohatý kultúrny program - koncerty, divadelné a tanečné vystúpenia či umelecké pásma.
K atmosfére tradičných trhov patria aj stánky so širokou ponukou vianočných predmetov, ale aj s voňavým punčom a chutným langošom, pri ktorých sme "vyplnili" zvyšný čas do divadelného predstavenia.
Pred 19.hodinou nasledoval presun v rámci pešej zóny do divadla na predstavenie Kocúrkovo.
Budova Štátneho divadla bola postavená v rokoch 1897-1899 v novobarokovom slohu podľa projektu Adolfa Langa. Kupolu budovy zdobí autentická kópia plastiky Aurory - priateľky múz. Hľadisko divadla má lýrovitý tvar a vyznačuje sa bohatou sochárskou a ornamentálnou výzdobou. Kupola hlavnej sály je zdobená úchvatnými výjavmi zo Shakespearovských hier.
Interiér divadla udržuje návštevníkov v slávnostnej nálade svojou okázalou krásou. Platilo to aj na nás, keďže v Humennom takýto kultúrny stánok nemáme.
Našu predstavu o klasickej veselohre od Jána Chalupku vystriedalo prekvapenie zo súčasného naštudovania.
Už počas prestávky sme mali z predstavenia rozpačité dojmy, o celkovom zážitku sme diskutovali aj cestou domov.
Aj recenzia Hany Rodovej len potvrdila naše postrehy (Publikované na www.monitoringdivadiel.sk 9.7.2015):
"Pri hre Kocúrkovo v úprave E. Gürtlera, však možno hovoriť o odvahe nielen experimentovať s textom, ale aj s percepciou (vnímanie) slovenskej klasiky. Ponuka priblížiť túto viac ako stosedemdesiatročnú veselohru súčasnému človeku, jazyku a reáliám bola a je veľkou dramaturgickou i režijnou výzvou.
V podtitule hry je použité slovné spojenie „parafráza na dnešné časy“ a naozaj voľný prepis Chalupkových dvoch hier je len jemným naznačením toho, čo sa na javisku odohráva. Text hry pre divadelnú verziu upravoval režisér a z pôvodnej satiry na spoločenské pomery vytiahol podľa neho jednu ťažiskovú tému, a to že „z čistého rozmnožovacieho pudu sme urobili biznis“ a všetko prerátavame na peniaze."
Divák si v tomto naštudovaní musel všimnúť "jazykovo a štylisticky moderný text na hranici umelecko-estetickej prijateľnosti" i prácu s hudbou od skupiny No Name, "ktorá rockovým spôsobom uchopila slovenské ľudové piesne, vrátane refrénovej piesne hry Na kráľovej holi." Druhou, nosnou časťou hudobnej zložky predstavenia bol rap (komunikuje najmä s mladým divákom).
Aj divadlo v poslednom období prechádza transformáciou, pravdepodobne bojuje o diváka. Podobná situácia môže vzniknúť a tak rozptýliť uhol pohľadu podľa veku diváka. Ak jej chceme predísť, je dobré vyhladat si vopred hodnotenie predstavenia na internete. Hranice vkusu sú krehké.
Napriek tomu nás akcia obohatila, poďakovanie patrí hlavne organizátorkám :)
Daniela Pajdlhauserová